Ako sa cítime v priestore?

Najčastejšou otázkou pri téme priestoru je jeho veľkosť. Veľkosť priestoru určuje, ako sa v ňom budeme cítiť. Bežne sa priestor delí podľa rozlohy (metrov štvorcových), ktoré poskytuje. Malé priestory sú považované za útulné, zatiaľ čo veľké pôsobia honosne a vzdušne. 

To, ako sa cítime v konkrétnom priestore, ale nezáleží len od samotnej veľkosti daného priestoru. Dôležité je aj jeho členenie a vzájomné väzby medzi týmito časťami, dispozícia, množstvo okien, kvalita komunikácie alebo možnosti pre jednotlivé činnosti, ktoré môžeme v priestore robiť. Toto všetko ovplyvňuje náš pocit z veľkosti priestoru a jeho subjektívne hodnotenie. Prvotný pocit je základ, ale keď už sme rozhodnutí v priestore zostať dlhšiu dobu a vykonávať v ňom činnosť, zohľadňujeme aj ďalšie aspekty. 

Človek je socio-kultúrny tvor, a preto potrebuje mať prirodzene vymedzené svoje teritórium. Je to miesto, ktoré potrebujeme okupovať a mať pod kontrolou. Ak takéto miesto máme, nikto nám do neho nezasahuje a môžeme si ho upravovať, ako potrebujeme, budeme spokojní. Preto by mal byť vnútorný priestor s obytnou funkciou rozčlenený do jednotlivých zón. Základné rozdelenie pozostáva z denných a nočných zón. Denné zóny sú pochopiteľne tie, ktoré používame cez deň, ako napríklad obývacia miestnosť, kuchyňa a jedáleň. Ide o spoločné miestnosti, ktoré zdieľame aj s ostatnými členmi domácnosti. Naopak nočné zóny priraďujeme k spálňam, detským izbám a k ich príslušným hygienickým miestnostiam. Hlavne v nočných zónach si vytvárame naše bezpečné kútiky, ktoré nevyhnutne potrebujeme pre pocit bezpečia a intimity. Harmonické spolužitie (dokonca aj viacerých generácií) je možné, pokiaľ má každý člen domácnosti k dispozícii svoj vlastný priestor a zároveň sú k dispozícii aj spoločné priestory na socializáciu. Potom už len zostáva zvoliť zariaďovacie prvky takej kvality, aby ich aj viaceré generácie mohli využívať. V Kaplan nábytek dbáme na kvalitné materiály, precízne spracovanie a nadčasový dizajn. Napríklad kolekcia Gatta je veľmi populárna naprieč generáciami pre svoju ľahkosť a eleganciu. 

Podobne je to aj pri priestoroch s pracovnou funkciou. Zdravé pracovné prostredie by malo obsahovať spoločné priestory, ale taktiež zabezpečiť každému zamestnancovi vlastné miesto, ktoré bude mať sám pod kontrolou.

Dôležité je si uvedomiť, že všeobecné vnímanie priestoru, objektov a materiálov závisí aj od individuality jednotlivca a jeho skúseností a preferencií, ktoré môžu byť zakorenené hlboko v genetickej pamäti. Celý život na nás vplývajú sociálne a kultúrne podnety z okolia a to formuje, aj kde sa cítime dobre a čím sa chceme obklopovať. Jedným z takýchto podnetov môže byť napríklad masívny nábytok u starých rodičov, kam sme chodili na prázdniny ako deti. Máme teda vytvorenú asociáciu, že je nábytok z masívneho dreva spoľahlivý, príjemný na dotyk a trvácny. Preto aj v Kaplan nábytek používame drevo z lokálnych lesov, z ktorého mali kedysi nábytok aj naši starí rodičia.

Najvyšším aspektom vnímania priestoru, v ktorom sa nachádzame, je komfort. Štandardne sa používa tento pojem v súvislostiach s prepychom a vysokou kvalitou, ale v tomto prípade hovoríme o výraznom pocite pohody alebo blaha. Komfort by nemala byť žiadna pridaná hodnota ale samozrejmosť pre každé prostredie, v ktorom budeme zotrvávať. To, či sa cítime komfortne, závisí od toho, ako kvalitne budeme svoj čas tráviť, ako efektívne budeme schopní oddychovať alebo pracovať, a taktiež akú budeme mať náladu.

Na to, aby sme sa cítili pohodlne v danom prostredí, potrebujeme pociťovať komplexný komfort. Ten sa skladá z toho, čo vnímame zmyslami a zažívame celým telom spoločne s tým, čo vieme na základe nášho kultúrneho poznania. 

Pocity z priestoru, v ktorom sa nachádzame, sú úzko prepojené s vnímaním nového prostredia. Tejto téme sme sa viac venovali v článku “Ako vnímame nové prostredie?”.

Autor: KAPLAN 1934, Katarína Jankechová